Platby poistného do garančného fondu by mali v kritických situáciách zabezpečiť dostupnosť príjmu pracujúcim. Je to ale len teória.

Taliansky investor v I.C.A. Svidník dlhuje viac ako 120tim bývalým zamestnancom odstupné vo výške takmer 200.000 EUR. Vo firme už títo ľudia viac ako pol roka nepracujú. Ale k svojim nárokom sa doposiaľ nedostali.

Pre takéto prípade sa v rámci odvodov do sociálnej poisťovne platí príspevok do garančného fondu. Ak sociálnej poisťovni predloží zamestnanec potvrdenie od zamestnávateľa o výške dlhu firmy na mzde a odstupnom, sociálna poisťovňa mu sumu vyplatí. A tu je kameň úrazu. Žiadny predpis nestanovuje lehotu, dokedy musí takéto potvrdenie zamestnávateľ zamestnancovi vydať. A to sa deje v I.C.A. Svidník, ktorý sa s vydaním jednoduchého, no tak potrebného potvrdenia už mesiace neponáhľa. Zamestnávateľ odmieta a sociálna poisťovňa nevypláca. To je realita odvodov a plnenia z nich.

Dramatické je v tomto prípade aj to, že nemalú časť zamestnancov tvoria samoživitelia rodín.

Zamestnanci podali súdu návrh na konkurz, čo by umožnilo speňažiť majetok zamestnávateľa a uspokojiť nároky zamestnancov touto formou. No štát po začatí konania tento úmysel na návrh firmy I.C.A. Svidník zmaril a konanie na 60 dní prerušil. 60-dňová lehota určite poskytne neférovému zamestnávateľovi dostatok času na prepis svojho majetku. Možno na manželku majiteľa.

Toto je realita vraj sociálneho štátu!

SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby zavedie rad opatrení, ktorými zabezpečí, aby zamestnanci nezostali bez mesačného príjmu. Štát aktívne vstúpi do tohto procesu, zamestnancom neodkladne vyplatí náhradu za záväzky zamestnávateľa a štát si v ďalšom konaní ako veriteľ vyplatenú sumu u zamestnávateľa uplatní.

foto: Mário Hudák