












Je krátko po voľbách, poznáme víťazov a porazených. Tušíme, kto vytvorí vládu, vieme kto ju bude reprezentovať.
V tejto chvíli nám slušnosť a pokora velí poďakovať všetkým, ktorí nám dali svoj hlas a tým potvrdili, že náš program rieši ich problémy a trápenia. Tento rok nám to nestačilo, čo neznamená, že skladáme zbrane a politicky končíme.
Nasledujúce obdobie bude skúškou toho, či bude človek práce, zamestnanec, živnostník, farmár, sociálny pracovník, vodič autobusu, zamestnanec kultúry...stáť niekde na okraji záujmu mocných a silných, alebo tomu bude naopak. Budeme ostražití, budeme porovnávať sľuby a nasledujúce činy, zotrváme medzi vami, nekončíme. Naše myšlienky a priority sú trvalé, preto sme presvedčení, že musíme pokračovať v budovaní našej mladučkej strany, pretože ľavica je v týchto dňoch na politickom dne a to vzhľadom na vyváženosť politickej scény žiadnej krajine nepomáha.
Musíme postupne posilňovať našu stranu v každom regióne, v každom kúte našej krajiny. Pozývame vás, príďte, radi vás prijmeme a sľubujeme poctivú pracovnú atmosféru, kde je každá ruka a hlava obohatením nás všetkých.
Platby poistného do garančného fondu by mali v kritických situáciách zabezpečiť dostupnosť príjmu pracujúcim. Je to ale len teória.
Taliansky investor v I.C.A. Svidník dlhuje viac ako 120tim bývalým zamestnancom odstupné vo výške takmer 200.000 EUR. Vo firme už títo ľudia viac ako pol roka nepracujú. Ale k svojim nárokom sa doposiaľ nedostali.
Pre takéto prípade sa v rámci odvodov do sociálnej poisťovne platí príspevok do garančného fondu. Ak sociálnej poisťovni predloží zamestnanec potvrdenie od zamestnávateľa o výške dlhu firmy na mzde a odstupnom, sociálna poisťovňa mu sumu vyplatí. A tu je kameň úrazu. Žiadny predpis nestanovuje lehotu, dokedy musí takéto potvrdenie zamestnávateľ zamestnancovi vydať. A to sa deje v I.C.A. Svidník, ktorý sa s vydaním jednoduchého, no tak potrebného potvrdenia už mesiace neponáhľa. Zamestnávateľ odmieta a sociálna poisťovňa nevypláca. To je realita odvodov a plnenia z nich.
Dramatické je v tomto prípade aj to, že nemalú časť zamestnancov tvoria samoživitelia rodín.
Zamestnanci podali súdu návrh na konkurz, čo by umožnilo speňažiť majetok zamestnávateľa a uspokojiť nároky zamestnancov touto formou. No štát po začatí konania tento úmysel na návrh firmy I.C.A. Svidník zmaril a konanie na 60 dní prerušil. 60-dňová lehota určite poskytne neférovému zamestnávateľovi dostatok času na prepis svojho majetku. Možno na manželku majiteľa.
Toto je realita vraj sociálneho štátu!
SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby zavedie rad opatrení, ktorými zabezpečí, aby zamestnanci nezostali bez mesačného príjmu. Štát aktívne vstúpi do tohto procesu, zamestnancom neodkladne vyplatí náhradu za záväzky zamestnávateľa a štát si v ďalšom konaní ako veriteľ vyplatenú sumu u zamestnávateľa uplatní.
foto: Mário Hudák
Spomedzi krajín V4 sme na tom najhoršie v rámci rebríčka sociálnej spravodlivosti. Nemáme sa čím chváliť. Za desať rokov sme sa takmer nezlepšili. Nepomohli nám ani ľavicové vlády, ani pravicové a ani zmiešané vlády.
Tak napríklad v prevencii chudoby sme za 10 rokov pohoreli. Celkový počet ľudí ohrozených chudobou sa za desať rokov zvýšil z 5,7% na 7,8%. Vzdelávací systém je na 37. mieste v rámci krajín OECD a je poznačený hlavne nedostatkom politického konsenzu. Výrazne zaostávame aj v zamestnaneckej politike a medzigeneračnej spravodlivosti.
Musíme si priznať, že v sociálnej oblasti sme na tom zle. A keď sa k moci dostanú pravicoví milionári, tak sa nič nezmení. Nevedia sa totiž vžiť do bežných problémov občanov, neriešia pracujúcu chudobu a vidíte to aj v ich kampani. Namiesto riešení ponúkajú len prázdne heslá.
SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby prichádza s konkrétnymi opatreniami, ako sa popasovať s chudobou na Slovensku. Dva najdôležitejšie sú 800€ minimálna mzda a zrušenie platenia odvodov zamestnancami, čo prinesie každému zamestnancovi minimálne 100€ mesačne.
V ROKU 2020 VOLÍME STRANU 20!